Keď sa Félixovi Agnusovi konečne podarilo zdvihnúť bronzovú sochu smútiaceho anjela v životnej veľkosti oblečenú v hábite zo zeme a postaviť ju na podstavec na rodinnom cintoríne Druid Ridge Cemetery, nemal ani poňatia čo by mal urobiť ako ďalšie.
Počas dňa socha pôsobila desivo, jej tvár zamrznutá v okamihu neopísateľného smútku a bolesti. V noci tento výtvor pôsobil takmer neuveriteľne desivým dojmom; kapucňa, ktorú mal prehodenú cez hlavu, mu zahaľoval tvár a len ak ste pristúpili dostatočne blízko, mohli ste rozpoznať črty tváre smútiaceho anjela. Vždy keď ste sa k tej soche priblížili, prepadol vás zvláštny pocit, že by anjel mohol odrazu natiahnuť ruku a pritiahnuť vás, ak by ste neboli dostatočne obozretný.
Netrvalo dlho a začali sa po meste šíriť chýry o anjelovi a jeho temnej moci. Ľudia hovorili, že socha - ktorú pomenovali Čierna Aggie – je prekliata a straší v nej duch týranej ženy, ktorá je pochovaná pod jej nohami. Anjelove oči vraj začnú žiariť načerveno vždy, keď udrie polnoc a každý človek, ktorý sa vtedy pozrie soche do očí, okamžite oslepne. Každá tehotná žena, ktorá prejde cez jej tieňom, príde o svoje dieťa. Ak si v noci sadnete do jej lona, ožije a rozdrví vás v svojom temnom objatí. A ak o polnoci vyrieknete trikrát meno Čiernej Aggie pred zrkadlom, objaví sa jej duch a stiahne vás do pekla. Taktiež hovoria, že duchovia mŕtvych každú noc vstanú zo svojich hrobov, aby sa mohli všetci stretnúť pri soche anjela.
Ľudia začali navštevovať cintorín, len aby sa mohli pozrieť na sochu, ktorej sa všetci tak báli. A práve vtedy sa jedno z miestnych spoločenstiev rozhodlo, že zo sochy smútiaceho anjela urobia časť svojho zasväcovacieho rituálu. Kandidáti na prijatie museli stráviť noc pred sochou „Čiernej Aggie“ a byť otočený chrbtom k hrobu generála Agnusa.
Jednej temnej noci, dvaja členovia sekty sprevádzali nového kandidáta na cintorín a sledovali ako sa usádza pred strašidelnou sochou. Tej noci oblaky zatemnili mesiac a priestor okolo temnej sochy bol naplnený pocitom hnevu a zloby. Vyzeralo to, akoby sa v tej časti cintorína tvorila búrka. A práve vtedy si dvaja členovia bratstva všimli, že sa okolo kandidáta, teraz už kľačiaceho pred sochou, začali zoskupovať tmavé tiene.
Čo bolo doteraz považované len za zábavný začiatok skúšok, sa veľmi rýchlo zmenilo v niečo veľmi nebezpečné. Jeden z členov vykročil o krok vpred, aby zakričal na uchádzača. Keď to urobil, socha, ktorá sa týčila nad chlapcom začala pôsobiť ešte zlovestnejšie. Obidvaja členovia sekty okamžite zamrzli, keď zbadali, že hlava sochy zahalená kapucňou sa obrátila na nového kandidáta. Zachytili lesk červených očí pod anjelovou kapucňou, keď socha naˇahovala svoje ruky ku krčiacemu sa chlapcovi.
S varovnými výkrikmi sa dvaja muži rozbehli za chlapcom, aby ho zachránili. Ale už bolo neskoro. Chlapec vydal zdesený výkrik a potom zmizol v anjelovom temnom objatí. Členovia sekty okamžite znehybneli, keď sa pohľad červených oči zo zamyslením zastavil na nich. S výkrikom plným hrôzy, obaja muži vybehli z cintorína, predtým ako by socha stihla chytiť aj ich.
Keď nočný strážnik začul výkriky, náhlil sa k soche anjela a keď uvidel bezvládne telo mladého muža ležať pri nohách anjela, zo zdesenia na mieste umrel.
Nutnosť zbaviť sa sochy bola po tomto incidente ešte naliehavejšia, a tak ju rodina Agnusovcov darovala Smithsonovmu Inštitútu vo Washingtone. Socha smutného anjela už dlhé roky sedí v sklade vo Washingtone a neobťažuje ľudí, ktorý sa rozhodnú navštíviť cintorín Druid Ridge Cemetery.
コメント