Susan a Ned práve prechádzali cez prázdnu a zalesnenú časť diaľnice. Svetlá ich auta žiarili v temnote spôsobenej búrkou a kvapky dažďa dopadajúce na ich predné sklo, ešte umocňovali pocit strachu.
„Mali by sme radšej zastaviť,“ ozvala sa Susan.
Ned potriasol hlavou na znamenie súhlasu. Zašliapol brzdu a auto sa začalo šmýkať po vlhkej vozovke. Ich auto sa zrazu zošmyklo z cesty, a spoločne s ním sa ocitli na dne priekopy. Bledý a trasúci sa Ned, rýchlo otočil hlavou, aby skontroloval, či je Susan v poriadku. Keď prikývla, Ned sa uvoľnil a pozrel sa cez okno von, v ktorom kvôli dažďu nebolo takmer nič vidieť.
„Pozriem sa ako sme na tom,“ oznámil Susan a vyšiel do búrky. Uvidela jeho rozmazanú postavu v svetle predných svetiel, ako kráča okolo auta. O chvíľu neskôr nasadol späť doň, úplne premočený.
„Auto nie je veľmi poškodené, ale zapadli sme,“ povedal. „Pôjdem zohnať nejakú pomoc.“
Susan nervózne prehltla. Nebude tu žiadna rýchla záchrana. Povedal jej, aby zhasla predné svetlá a mala zamknuté dvere až dokým sa nevráti.
Axe Murder Hollow. Aj napriek tomu, že to Ned nepovedal nahlas, obidvaja vedeli nad čím uvažoval, keď jej povedal, aby zamkla dvere. Toto bolo miesto, kde vraj jeden muž zabil svoju manželku sekerou, pretože si myslel, že ho podvádzala. Legenda hovorí, že jeho duch straší na tomto úseku cesty.
Susan zrazu začula škrípanie, hlasný výkrik a podivné bublanie, ktoré vychádzalo zvonku. Ale v temnote, ktorá ju obklopovala nič nevidela. Vydesená, sa ešte viacej prikrčila v sedadle. Sedela v tichu už nejakú chvíľu, keď zrazu začula ďalší zvuk. Bum. Bum. Bum. Bol to veľmi jemný zvuk, akoby niečo odfúkol vietor. Zrazu auto osvietilo žiarivé svetlo. Formálne znejúci hlas ju vyzval, aby vystúpila z auta. Ned musel nájsť policajnú stanicu, pomyslela si. Susan odomkla dvere a vystúpila z auta. Keď sa jej oči konečne prispôsobili prudkému svetlu, zbadala to. Nedovo mŕtve telo visiace za nohy z neďalekého stromu. Jeho zakrvavené hrdlo v sebe malo tak hlboký zárez, že ak by bol ešte o trochu hlbší, teraz by tam jeho telo viselo bez hlavy. Vietor ním pohupoval zo strany na stranu a sem-tam narazilo do stromu. Bum. Bum. Bum.
Susan sa s krikom rozbehla svetlom a hlasom, ktorý prichádzal od jeho zdroja. Keď sa priblížila, uvedomila si, že svetlo nevychádza z baterky. Stála tam žiariaca postava muža so širokým úsmevom na tvári a veľkou, mohutnou a definitívne skutočnou sekerou v ruke. Pomaly začala cúvať od žiariacej postavy, až dokým nenarazila do auta.
„Zahrávať si, keď sa nepozerám,“ zašepkal duch, a pritom hladkal ostrú čepeľ sekery prstami. „Bola si veľmi neposlušná.“
Posledná vec, ktorú videla bol lesk čepele sekery v tajomnom, žiarivom svetle.
Comments